Basnicky.sk

Hmyz reality (zbierka)

Eso oLDo
Marec 2006 ©


O motylovi

Preco motyl sada tam,
kde uz raz bol?
Keby medved snival,
bol by stastny ako motyl?
Ked kraca vlk horou,
ako a kedy ma zabocit aby stretol motyla?

Vzdy sa vracia s nadejou na kvet,
a co ocakava?
Dava mu co potrebuje,
je jeho opora?
Co potrebuje,
ci sam nevie?

Myslenie mu neda,
stale sa trapi jeho hlava.
Jedna myslienka letom,
prebija druhu, uz staru.

Zrazu tej pravdy,
s ktorou nema nikdy problem,
sa mu nedostava.
Co sa to s nim deje?

Mozno hlada oporu,
mozno hlada odpovede.
Moze byt oporou,
ale moze mat aj odpovede.
Preco si to nevymenit,
nedoplnit?

Hora, hora vysoka.
Preco ma pocit,
ze on sam bol najvyssie?
Ma pravdu, ci nie,
ci ju nechce povedat napovrch?
Robi nieco zle,
ublizuje mu,
alebo mu podava ruku?


O pavukovi

Pavuk dokaze vytvorit prenadhernu pavucinu,
ktora je tak lahka a pevna.
Dokaze sa orientovat po nej,
aj so zavretymi vsetkymi ocami.

Jeho zivot ma zmysel taky,
ze caka co sa chyti.
Je to jednotvarne,
ale pritom fascinujuce.

Ale co ak sa dostane na pavucinu,
ktoru on sam nerobil?
A bude musiet tam byt,
dokaze sa naucit zit?

Jeho zivot sa zmeni na nieco,
nieco neuveritelne tazke.
Kazdu chvilu ho streta chut nezit,
kazdu chvilu sa pyta preco prave on.

Kazdym dnom skuma vacsi
a vacsi kusok pavuciny.
Objavuje a dozveda sa pravdy,
ktore mu nedaju spat.

Stale musi mysliet na to,
ake to je byt ten, ten.
Byt niekto iny ako ostatne pavuky,
pavuky ktore nic netrapi.

Preco si vybrali jeho,
komu sa ma podakovat za tento tazky zivot?
A co ho caka na konci,
preskuma celu pavucinu alebo ..


O srsnovi

Cim je srsen nebezpecnejsi,
povestou ci svojim osudom?
Ludia narozpravaju,
ale je v skutocnosti taky?

Ked vzlietne,
jeho velke kridla odfuknu piesok.
Pocas letu vzhliada na krajinu,
ktora sa mu miha pred ocami velkou rychlostou.

Ak sa rozhodne oddychnut,
pristane na vecer a prespi noc.
Rano sa zobudi
a hned ma tuzbu niekam ist.

Kam len letiet moze,
netusi kde az smie zaletiet.
Len ma obrovsku tuzbu,
nevediac dovodu preco.

Ale slnko sa pretahuje cez tiene,
zacina pocitovat smutok.
Nie je velky,
ale nevie preco ho citi.

Zeby to bolo tym,
ze nema naplnenu svoju tuzbu,
ba ci tym,
ze nepozna svoj presny osud?

A ako slnko sa dotkne horizontu,
sam velky srsen spadne do utrap.
Citi sa hrozne,
nechce sa mu ani zit.

Vie toho vela
a pritom nic.
Ako to vsetko dopadne,
docka sa toho raz?


O mravcovi

Mravec je sucastou celku,
velmi velkeho celku.
Kazdy jeden je taky,
ako aj kazdy druhy.

Robia prace spolocne,
presuvaju sa spolocne.
A nad vsetkym,
vladne jedna jedina kralovna.

Ale co ak,
jeden mravcek je jedinecny?
Vybocuje z radu,
ma vlastny, iny zmysel.

Jeho zivot sa pre teraz,
i ked nie odvzdy, naplna inak.
Tula sa svetom,
nevie sam odkial a kam.

Vela sam v sebe trapi mysel,
prichadza na vela skutocnosti.
Niektore su problem pred spankom noci,
ine zas tazko ziskany povzdych kludu.

Ale co nakoniec vie,
pozna vsetko alebo vobec nic.
Zivot ho uci omnoho menej,
ako jeho vlastne sive i biele hmoty.

Pre teraz je sam,
ubija ho to prevelmi.
Vsetcia sa pominuli,
a cim sa to vsetko skazilo?

Chvilkami ho stretne,
niekto z casov minulych.
Lenze jedinym vysledkom je,
ze len viac bada co sa deje.

Mozno raz sa vrati,
ba ci sa to skonci.
Lez koniec byva rozny,
dobry a ci zly sa moze stat.


O modlivke

Tak ako modlivka utoci na obet,
clovek moze ublizit druhemu.
Mozno je utla,
ale prekvapiva v smeroch necakanych.

Caka a caka,
nakoniec sa nezdrzi.
Jej obet pomaly zanika,
so spomienkou na zivot davny.

Ale co ak existuje i taka,
ktora neurobi nasledne.
Co i ked nepravdepodobne,
preplieta sa zivotom.

Velmi chce pomahat,
nikdy viac uz ublizit.
Da sa to,
ba ci nemozne?

Skusa to s nadejou,
vzdy znova a zas.
I mozno chvilami sa nezdrzi,
ovladne ju smrtiaci profil.

Uz tak velmi tym nechce byt,
az ten stav ovladne.
Dokaze vzdy s volnostou oblakov mysliet,
mysliet tak, ze neublizi.

Je to nadhera,
fantazia, ktora nie je kazdodenna.
Miestami aj stretne ju myslienka,
navratit sa k svojej moci smrti.

V tychto kratochvilach,
streta ju neunosna dilema.
Byt dobra s tahavymi myslienkami,
a ci zla s radostou zo smrti?

Nevie si najst vychodiska,
ale ostava na tej druhym lepsej ceste.
Mozno ju sviera vnutri svedomie,
ale druhy su pre nu dolezitejsi.


O komarovi

Komar ma len jediny ciel,
napit sa sladkastej krvi.
Co ale ak neumoznime mu to,
umre ci najde inu zavislost.

Ma tuzbu,
ktora sa mu dari ukajat.
Ale ak by mal inu tuzbu,
takto by tuzil hladit.

Bol by cudny,
ba by sa ho i bali.
Nedostavalo by sa mu spokojnosti,
ako by docielil stastie.

Raz za cas by mal moznost,
naplnilo by ho v tej chvili pokojom, stastim.
I ked je to kratke,
je to nepostacujuce.

Musi stale znova a znova,
hladat uspokojenie.
Vnutri ale naopak,
nici ho to.

Uvedomuje si sam v sebe,
ze to nie je spravne.
Co ale robit,
ked uz nosi taku tuzbu.

Stoji to kvoli tym chvilam,
ktore su tazko pamatatelne.
Su len pojitkom spokojnosti
a hlavne naplnenej tuzby.

Vie,
ze to raz skonci.
Raz, ked sa naplni jeho osud,
ktory pozna lepsie nez dost.

Stretne ho tam na konci,
bud z jednej strany laska.
A uplne z druhej,
spokojnost tuzby ale peklo.


O blche

Preskocit kus zeme,
podari sa s velkou ci malou vierou.
Blcha sa len odrazi,
a od pohladu oka leti.

Dokaze skakat tak mocne,
lebo to je samo alebo tak veri.
Ma na to danosti,
ale aj vieru.

Zije si tak,
a skace si onak.
Preskakat je lahke,
verit je tazsie.

Ale co ak uz neskoci,
co to znamenat bude?
Stratila svoju mocnu vieru v to,
ze skakat dokaze ako nikto.

V com je to caro skoku,
o ktore sa da prist.
Robit sa uz nebude dat nic,
len znova sa navratit k stratenemu.

Bude to pekelne tazke,
a mozno nie az tolko.
Podari sa to je otazne,
i ked z reci nic nie je nemozne.

Je to len a len o jednom,
sila viery.
Stavba telicka jej dovoli,
len mysel ju musi ovladnut.

Ked ju osvieti,
dokaze az nemozne.
Oci pozorovatelov budu viac,
nez len vyskocene zo zakladu.

A v com sa skryva cele to kuzlo,
jedine v spojeni nepravidelnej hmoty a
schranky ukryvajucej ju.
To je ta dokonalost spojenia.


O lienke

Ma tolko bodiek,
a predsa nikde neboduje.
Dokaze lietat,
a pritom dokaze padat.

Clovek sa na nu obracia len,
s prosbou o plnosti neba.
Vzlietnutim vycaruje na tvari,
usmev hodny slniecka.

Ma vzdy pravdu,
stane sa, ze sa pomyli?
Co bude nasledovat,
ked pravdu nevyriekne.

Bude zavrhnuta,
ba ci este horsie, zahubena?
Mozno bude potrestana,
jedinym trestom bude zakaz bodiek.

Lienka bez bodiek,
to je ako anjel bez kridiel.
Zasluzi si az takyto trest,
a preco vlastne tak sklamala?

Ma pravdu,
nic viac nez pravdu.
Nikdy sa nemyli v svojej pravde,
prichadzaju na jej pohyby spravne slova.

Je to dokonaly dar,
ale na ukor niecoho?
Musi platit predsa rovnovaha,
ktora zaujme defektu i daru.

Aka je teda slabost,
ktora zuzuje nevinost?
Existuje vobec nejaka,
veri sa, ze ano.


Autor si vyhradzuje vsetky prava.

Ak mate zaujem podporit autora mozte pouzit nasledovne
cislo uctu: 0372685282/0900
IBAN: SK4709000000000372685282
SWIFT: GIBASKBX

Pre pripadne kontaktovanie e-mail:
oldos@atlas.sk